Log Cabin Mountain

Backcountry corner

naspat

na tejto hore som zazila najlepsie a najhorsie podmienky. ta hora je ako new york. bud ho milujes alebo neznasas. jedneho dna sme sa vybrali na zopar zjazdov. bola poriadna snehova burka a tak sme to nechceli riskovat a lyzovali sme medzi stromami. ked sme sa zastavili na trosku caju dobehol nas snowborder. opytal sa nas ci ideme celkom hore naco som mu povedala ze nie. pokrutil ramenami a pokracoval dalej vo vystupe. este som sa ho stihla opytat ci ma so sebou lavinovu sondu. prikyvol. chalan odisiel svojou cestou. snehova burka bola cim dalej tym hustejsia a on nam zmizol z vyhladu. my sme nadalej lyzovali medzi stromami, boli to kratke zjazdy ale citili sme sa bezpecne. v takomto pocasi jeden nikdy nevie ci sa nieco nespusti. ako sme lyzovali, nahodou som sa pozrela hore ci neuvidim toho snowbordaka. namiesto neho som vsak uvidela lavinu ktora sa prave zastavovala nad nami. obaja sme zamrzli. i ked my sme sa stale citili bezpecne, mysleli sme na toho chalana. nevideli sme ani jeho ani jeho psa. rychlo sme natiahli pasy na lyze a s adrenalinom pumpujucim v nasich zilach sme slapali hore. na chvilku sme sa zastavili na hranici stromov aby sme prehodnitili situaciu ked zrazu som zbadala (mrtveho) snowbordera ako sa vynoril zo sneznej hmly. zastal pri nas a s obrovskym usklabom na tvari sa opytal: videli ste tu lavinu co som spustil? citila som sa ako v komikse: DUH ! chalan nas nechal ohurenych stat a spustil sa aj so svojim psom dole. ten chalan zrejme nemal predstavu ake mal stastie a nakolko ohrozil nase zivoty. ja len dufam ze je este dneska medzi nami. snad sa nauci.